Ako vybrať detskú topánku?

AKO VYBRAŤ DETSKÚ TOPÁNKU

Ako správne vybrať detskú topánku?

Na trhu je veľmi veľa rôznych topánok pre deti a veľa rodičov je zmätených z informácií, ktoré nájde na internete, u lekárov, v časopisoch či počuje, že v zahraničí sú zase iné trendy.

Na jednej strane od starých mám počúvame rady o pevnej obuvi od prvých krokov, na druhej strane netreba to s ničím preháňať na ďalšej o bosej obuvi označovanej ako módny výstrelok. Nakoniec dobre mysliaci rodič nevediac na čo má prihliadať pri výbere topánky kúpi to čo mu príde pod ruky a vyberá podľa farby, obrázku alebo značky z peknej reklamy.

Kedysi sme ani my nevedeli čo áno a čo nie, na čo treba dbať aby sa môjmu dieťaťu dobre chodilo, správne vyvíjala nožička, či malo radosť z obuvi nie len kvôli obrázku alebo farby.

Cesta sem nás doviedla pozorovaním detí ako sú obúvané a ako v akých topánkach chodia či dokážu jednoducho fungovať pri obyčajných aktivitách v ich bežnom detskom živote. Mnoho krát sme sa stretli s tým, že veľa detí nosí malé topánky, neskôr som si uvedomila, že sú im aj úzke, nesedia im, tlačia ich a z toho dôvodu nevedia v nich pekne chodiť. Tak som sa rozhodla, že možno niektorým pomôžem na čo by mali dbať pri ich výbere a napíšem základné kritéria pri výbere obuvi.

Dôležité je myslieť na to, že detská noha sa neustále vyvíja a pre správny rast potrebuje vnemy, stimuláciu, prekrvenie, priestor a logicky nie byť zaviazaná, stlačená bez pohybu ako keby bola zasadrovaná po ťažkom úraze či celý čas ochabovalo chodidlo v jednej polohe. Takéto fixácie sú dobré na zlomeniny a ortopedické diagnózy, kde fixácia do polohy problém vyrieši a aj to je len na určitý čas. Väčšina detí nepotrebuje nosiť ortopedickú obuv pre choré deti.

Ak dieťa ešte nechodí, nepotrebuje žiadnu obuv stačia ponožky dokonca aj tie treba vyberať aby nožičku nestláčali, gumička nebola príliš zarezaná a mali správnu veľkosť. Bábätkám a v chladnom období dobré stačia našuchovacie, flisové topánky. Obuv v tomto období je iba módna záležitosť a stláča malé chodidlo. Ak sa dieťa stavia na nohy doprajte mu aby zapájalo celé chodidla a sledujte ako ich zapája do každého neistého pohybu.

Vtedy urobíte najlepšie ak mu dáte protišmykové ponožky prípadne neskôr prvé capačky z kože, ktorá zaručí aby sa nôžka nešmýkala. Látkové capačky, topánočky s látkovou podrážkou s bodkami proti šmýkaniu neodporúčame, lebo sa v nich noha posúva do prednej časti a stláča prsty a dieťa nemá dobrú stabilitu.

Ak dieťa začne chodiť a vie čo to prejsť, doprajte mu topánky, ktoré podporia jeho prirodzený pohyb a malé nožičky nikdy nemôžu byť zviazané v tvrdých, neohybných, ťažkých, topánkach v ktorých ledva prejdú pár metrov.

Malé deti chodiace od útleho veku v barefoot topánkach dostali príležitosť ako správne chodiť a môžu pokračovať v tomto štýle počas celého svojho života. Lebo tieto topánky ich chôdzu nedeformovali a podporovali od prvých krokov zapájať všetky svaly, stabilitu, postoj.

Mnoho rodičov spozorovalo, že pri zmene obuvi dieťa malo zlepšenie čo sa týka plochých nôh, vpadnutých členkov či nesprávnej chôdzi do niekoľko mesiacov. Tiež sa odporúča nájsť vhodného ortopéda či fyzioterapeuta, ktorý pozrie stav dieťaťa a podporí jeho pohyb a vysvetlí aký typ obuvi je vhodný.

Základné kritéria pri výbere obuvi

Vždy keď hľadáte obuv dbajte na správny výber a neriaďte sa len odporúčaním iných. Každé dieťa, žena či muž má iné chodidlo a preto sa pri výbere musíte riadiť len a len svojimi mierami či tvarom chodidla nie čo mal herec na bilborde, ktorý má iný typ nohy ako potrebujete vy.  Ideálne je aby ste topánky vyskúšali či poznali model ktorý ste vybrali a boli si istý, že bude sedieť.Pred meraním je nutné dať dieťaťu (meranej osobe) dole ponožky. Mnoho krát ani si neuvedomujeme, že úzke ponožky sťahujú detské nožičky, nevidíme či prsty sú riadne vystreté a konečné meranie je napokon skreslené. Vždy merajte obe chodidlá a porovnajte výsledky. Niekedy sa stáva, že dĺžka jedného chodidla  je iná ako druhého. Je to normálne a nejde o žiaden problém. V taktom prípade vždy vyberajte obuv podľa dlhšieho chodidla. Ak je rozdiel výrazný a  nadmerok prispôsobený dlhšiemu chodidlu by vadil, potrebujete topánky na mieru alebo každé chodidlo potrebuje svoju veľkosť. Nikdy nedávajte deťom topánku, ktorá je diskomfortná a narúša prirodzenú chôdzu. Deti do 12 rokov ale i dospelí nevedia reálne posúdiť či majú na nohe zlú, malú, úzku či širokú topánku. Deti sa zväčša sťažujú, že nevládzu chodiť, sú unavené, bolia ich nohy, stúpajú na špičky, zakopávajú, dávajú špičky do vnútra, majú otlaky, bojujú s tými  topánkami a tie najmladšie ich proste zahadzujú. Aby sme sa tomu vyvarovali, treba správne vybrať.

 

5 základných bodov, ktoré si je treba uvedomiť pri výbere topánky:

1. MERANIE

Správne merať môžete len vtedy ak je dieťa v kľude a spolupracuje. Niekedy ak dieťa nechce chvíľku postať pomáha dieťa rozptýliť inou osobou a rýchlo konať, pomáha aj zalepiť na zem papier s lepiacou páskou aby sa neposúval, kresliť ceruzkou na podlahu a potom jednoducho umyť. Nikdy sa nespoliehajte na mokrý, mastný či namaľovaný odtlačok chodidla rozdiel oproti reálnych rozmerov môže byť až 1 cm.

Postavte dieťa na nohy tak aby vždy váhou zaťažilo merané chodidlo a neprenášalo váhu na druhé, neprirodzene stálo či sa otáčalo. Skontrolujte či prsty sú vyrovnané. Používajte ostrú ceruzku, nikdy nie hrubú fixku, pastelky a podobne. Výsledok by bol skreslený. Dbajte aby sa neposúvala noha dopredu a dozadu a preto pozorne zakreslite miesto za pätou a pred najdlhším prštekom ( urobte čiarku ceruzkou kolmo na papier).

Niekedy pomôže odmerať miesto za pätou ak nohu opriete o stenu ku ktorej je pevne pripevnený papier. Takto jednoducho zakreslíte iba bod pred najdlhším prstom ceruzkou ( kolmo na papier) a zmeráte dĺžku od začiatku papiera po čiarku. Veľa ľudí robí chybu pri meraní pätovej časti, že ceruzku podstrkuje pod chodidlo alebo príliš zväčšuje obrys, treba dávať pozor. Ak si nie ste istý, použite meradlo plus12 a prečítajte si jeho návod.

2. ŠÍRKA NOHY

Rovnako odmerajte šírku nohy, šírka sa merá vždy na najširšom mieste chodidla. Po zmeraní šírky nohy viete zaradiť chodidlo medzi úzke, normálne alebo široké a podľa toho vyberať topánky. Skúsenosťou zistíte aké topánky sú pre dieťa ideálne, ktoré napríklad pustia do strán. Taktiež nepodceňujte meranie šírky, nie je pravidlo, ak ste dieťa raz zaradili medzi napríklad široko nohé bude ním navždy a naopak .

Šírku nohy zistíte z jednoduchého výpočtu platí len pre detské veľkosti: podeľte dĺžku nohy jeho šírkou a porovnajte s tabuľkou.

Príklad, noha dlhá 18 cm je široká 8 cm. 18 : 8 = 2,25. Hodnota 2,25 v stĺpci 16 – 20 hovorí, že noha je normálna až široká.

Pomer šírky a dĺžky detského chodidla
Dĺžka nohy Veľmi široká Široká Normálna Úzka
<13 <2,15 2,15-2,3 >2,3
13-16 <2 2-2,25 2,25-2,5 >2,5
16-20 <2,2 2,2-2,4 2,4-2,65 >2,65
>20 <2,4 2,4-2,6 >2,6 NA
3. NADMEROK

Nameranej dĺžke chodila pripočítajte “nadmerok” a podľa výsledku hľadajte vhodnú vnútornú dĺžku stielky. Nikdy sa neorientujte na označenie veľkosti. Tie sa veľa krát môžu líšiť aj pár cm. Nadmerok sa všeobecne odporúča o 12 mm viac ako reálna dĺžka chodidla a nikdy nie menej ako 6 mm, pri malých deťoch do 16 mesiacov stačí nadmerok okolo 8 mm. Starším deťom najviac nechajte nadmerok toľko koľko nerobí problém pri chôdzi a chôdza ostáva prirodzená, dieťa nemôže zakopávať, ťažko chodiť, ťahať nohy po zemi či škrčať prsty aby udržalo topánku na nohe.Nadmerok sa môže líšiť aj podľa účelovosti obuvi: domáca obuv (papuče, capačky s koženou alebo gumenou podrážkou ) cca 10 mm, sandále cca 10 mm, sandále s otvorenou špičkou cca 8 mm, celoročná obuv 12 mm, gumáky či zimná obuv aj  15 mm ( treba myslieť na hrubé ponožky). Stále treba mať na pamäti, že každé dieťa inak znáša chôdzu s rôznymi nadmerkami, tak prvoradé je prispôsobiť obuv jemu aby chôdza ostala stále prirodzená ale nadmerok nesmie byť nikdy menej ako 6 mm, vtedy topánku označíme ako za malú a dieťaťu takúto obuv neobúvame!

Dospelým, ktorým noha nerastie je odporúčaný nadmerok od 6 mm do 12 mm, podľa toho ako komu vyhovuje.

4. PRIEHLAVOK

Odmerajte obvod priehlavku, tak, že jeden koniec metra priložte k zemi do boku stredu päty z jednej strany chodidla a veďte meter cez najvyššiu časť priehlavku k stredu zemi z druhej strany boku päty. Porovnajte tento výsledok s dĺžkou chodidla. Ak je meranie približne rovnaké dieťa má priehlavok normálny, ak je obvod priehlavku väčší ako je dĺžka chodidla je priehlavok vysoký a naopak ak je priehlavok nižší ako dĺžka chodidla je priehlavok nízky.

5. TVAR CHODIDLA

Pri výbere obuvi dbajte aj na tvar topánky v porovnaní s nohou ktorá topánku bude nosiť. Zbytočne pri nevhodnom tvare stielky ostane veľký nadmerok nad niektorými prstami alebo práve naopak neostáva miesto nad najdlhšími prstami a sú stláčané. Hovorovo pomenúvame nohy následovne:  nohy, ktoré majú výrazne užšiu pätu a širšiu špičkovú časť vtedy hovoríme o tzv. plutvičke, nohy s dominantným palcom voláme germánske nohy, keď sú prsty takmer všetky končiace v jednej línií ide o nohy tzv. rímske, grécke majú najdlhší druhý prst ( hneď vedľa palca), špicatý tvar prednej časti kde je najnižšie položený piaty prst a postupne napredujú k palcu voláme egyptské nohy a ešte máme keltský tvar nohy a to vtedy keď je výrazne malý palec a prst vedľa neho je opäť výrazne kratší.

Jednoducho povedané vyberte vložku, položte na ňu nohu a tvar vložky by mal byť takmer rovnaký ako tvar prstov ktorý bude nohu nosiť, inak topánky nebudú sedieť. Na trhu je veľa značiek, modelov a každý typ si nájde to čo mu bude sedieť.
Správne vybraná topánka by jednoducho mala podporiť prirodzenú chôdzu kde plní iba ochranný charakter pred zranením, chladom, vlhkom a pod. Obuv by nemala obmedzovať vašu chôdzu a učiť vás k zlým stereotypom, ktoré negatívne pôsobia na váš pohybový aparát  aj neskôr vo vyššom veku. Chôdza je vaša terapia, uvoľnenie, radosť z pohybu, niečo ako vietor vo vlasoch aj počas každodenného, pracovného dňa alebo prechádzke po parku.
preloader